Odpady

Každoročne končia v moriach milióny ton odpadkov, ktoré sem privážajú osobitné, na to určené lode. Do vlečných rybárskych sietí určených na lov tuniakov alebo sépií sa každoročne zapletú – a pomaly uhynú – aj tisíce delfínov, žralokov, morských korytnačiek a vtákov. Siete rozprestreté na voľnom mori klesajú pod ťarchou úlovkov ku dnu a stávajú sa smrteľnou pascou pre morské živočíchy. Odhaduje sa, že laná, siete a najrôznejšie plastové predmety spôsobia ročne smrť 100 000 morským cicavcom a dvom miliónom vtákov.

Potápanie veľkých neskladných predmetov na dno morí znemožňuje zvláštnym upratovacím lodiam čistenie dna.

Ropné látky

Ropa má okrem iného aj tú nebezpečnú vlastnosť, že perie a srsť morských živočíchov zbavuje vodovzdornosti. Preto sa mnohé živočíchy, ktoré prišli do styku s ropou utopia alebo zamrznú.

Málokto vie, že katastrofy ropných tankerov tvoria len zlomok príčin ropného znečistenia morí. Rozhodujúci podiel na ňom má nákladná námorná doprava a rafinérie. Voda znečistená po umývaní nádrží ropných tankerov sa podľa zákonov má zhromažďovať a čistiť, namiesto toho sa vypúšťa do mora.

Zdroj: google,wikipedia

Čo je to dažďový prales?

Tropický dažďový prales zaberá asi desať miliónov štvorcových kilometrov v najvlhších oblastiach sveta a vytvára rozmanité typy životného prostredia pre zložitú spleť živočíšnych a rastlinných spoločenstiev, ktoré spolunažívajú v rovnováhe v klíme, ktorú si samé vytvárajú.

Dažďový prales plní veľmi dôležitú úlohu – zasahuje do kolobehu vody a prvkov a do klimatickej rovnováhy.

Ohrozenie dažďového pralesa

Skoro celý zostávajúci dažďový prales sa nachádza v krajinách tretieho sveta, pre ktoré predstavujú cenný zdroj bohatstva. Zahraničná zadĺženosť je pre chudobné obyvateľstvo týchto lokalít značným problémom.

V mnohých krajinách sa z predaja úžitkového dreva financujú natoľko potrebné nemocnice a školy a súčasne podporuje hospodársky rast.

Populácia ľudí na Zemi neustále rastie, a to predovšetkým v rozvojových krajinách. Všetci títo ľudia potrebujú potravu a pôdu, aby sa uživili, ale potrebujú aj palivo a drevo na stavbu domov.

A tak s rozrastaním sa dedín  prenikajú ľudia stále hlbšie do lesov, kde získavajú novú pôdu, avšak ihneď, ako sa táto novozískaná pôda vyčerpá postupujú ďalej.

Čo môžeme robiť?

Dažďové pralesy ešte môžu zachrániť pozemkové reformy, ale táto zásadná zmena by mohla prísť neskoro. Nemôžeme prales ničiť len preto, že ľudia potrebujú jeho produkty, ale musíme nájsť metódy jeho regenerácie.

• Skupiny ochrancov prírody musia dôrazne pôsobiť na vlády a správu v týchto oblastiach.
• Lacné produkty hovädzieho mäsa môžeme bojkotovať a dať tak obchodníkom najavo, prečo ich tovar nekupujeme. Rovnako tak môžeme uvážiť, či je nutné používať tvrdé tropické drevo.
• Dažďové pralesy sa často zalesňujú cudzími dovezenými druhmi. Aj keď tieto opatrenia zabezpečia regeneráciu pôdy, nesmieme preceňovať ich biologický význam.
• 

Zdroj: wikipedia, referaty.sk

AKÉ GLOBÁLNE PROBLÉMY DNES OHROZUJÚ SVET:

1. Populačná explózia a preľudnenie Zeme,
2. Hlad a bieda,
3. Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom. Problémy ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývoja rozvojových krajín,
4. Ekologické problémy vo svete,
5. Militarizácia svetového hospodárstva a nebezpečenstvo svetovej jadrovej vojny,
6. Surovinové a energetické problémy,
7. Slobodný rozvoj ľudskej osobnosti, dodržiavanie ľudských práv a dôstojná budúcnosť človeka,
8. Civilizačné choroby 20. storočia,
9. Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť.

Populačná explózia a preľudnenie Zeme
Populačná explózia: rýchly rast počtu obyvateľstva. Je spojený s vysokou pôrodnosťou a nízkym stupňom úmrtnosti.
Populácia: spoločenstvo organizmov jedného druhu v určito priestore, ktoré si navzájom vymieňajú genetické informácie; súbor obyvateľstva, ľudstvo.
Obyvateľstvo sveta: Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. Asi do roku 800 n. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí. Pre rok 2000 odborníci predpokladajú vyše 6 miliárd ľudí, čo prinesie veľké problémy s ich výživou a s preľudnením zemegule. Grafy ukazujú rast počtu obyvateľstva Zeme za posledných 12 000 rokov.

• Súčastná populácia – viac ako 6 miliárd obyvateľov
• Najhustejšie osídlené oblasti – ČÍNA (1 mld.250 mil.), INDIA (1 mld.), SV USA (280 mil.), INDONÉZIA (214 mil.)
• Najhustejšie osídlené štáty (mestá) – Hongkong (4932 obyv. na km2), Singapur (4018 obyv. na km2), Monaco (17 450obyv.)
• Najhustejšie obývané – Belgicko, Holandsko (380 obyv. na km2), Slovensko má 110 obyv. na km2, priemer má 40 obyv. na km2.

Zdroj : referaty.sk

OSN: Počet hladujúcich vo svete presahuje jednu miliardu a kvôli ekonomickej kríze

Kombinácia jedla a hospodárska kríza spôsobila počet hladujúcich vo svete presahuje jednu miliardu. Oproti minulému roku sa ich počet zvýšil o 100 miliónov až 1,02 miliardy, "povedal pre výživu a poľnohospodárstvo, špecializovaných agentúr OSN. To je najhoršie rekord v štyridsiatich rokoch. Takmer všetky hladné žije v rozvojových krajinách.

Jedna miliarda a dvadsať miliónov. Toľko ľudí na svete trpí chronickou podvýživou. Najviac, 642 miliónov, väčšina Ázie a Tichomoria.

V subsaharskej Afrike 265 miliónov hladujúcich ľudí v Latinskej Amerike a Karibiku, 53 miliónov eur. Na Blízkom východe av severnej Afrike 42000000. "Len" pätnásť miliónov hladujúcich ľudí žije v rozvinutých krajinách, píše sa v správe.

Od minulého roka zvýšil desivé sto miliónov hlad, a bilancia je najhoršia z globálnej potravinovej krízy v 70 rokoch.

Ďalšie desivé vyprahnutej Niger hladomor. Potravina má milióny

Viac ako polovica z 12,5 milióna ľudí v Nigeri hrozí hladomor, varujú humanitárne organizácie. Na vine je zlá úroda spôsobené suchom. Niger podľa OSN zažíva najhoršiu potravinovej kríze vo svojej histórii.

Trpí nedostatkom potravín, približne sedem miliónov ľudí - 400.000 z nich sú deti, ktoré boli ešte päť rokov, alarmujúce britská humanitárna organizácia Oxfam a Save the Children, s okamžitú pomoc, ktorú potrebujú asi dva milióny ľudí.

Situácia sa zhoršuje každým dňom, ale napriek tomu už dosiahol kritických rozmerov väčší ako v období sucha v roku 2005. Pýtali sa za desať miliónov dolárov (207 miliónov eur) na pomoc do postihnutých oblastí.

Podľa riaditeľa Organizácie Spojených národov v Nigeri, súčasná kríza je zatiaľ najhorší v histórii krajiny. Ale Spojené národy v súčasnosti má len polovicu finančných prostriedkov potrebných na odstránenie dôsledkov sucha a zabezpečiť dostatok potravy.

Potravinovej krízy vypukla v Nigeri kvôli nedostatku zrážok a následne zlé žatve v minulom roku. Situáciu ešte zhoršuje zdvihne ceny potravín, a mnoho ľudí nemá peniaze na základné aj veľmi potravín, ako obilie, povedal BBC na svojich webových stránkach, ktoré budú budúci úrodu v septembri.

Hlad zabíja dieťa každých päť sekúnd. Svetoví lídri to jedno

Summit o zabezpečenie potravín, organizované Svetovou organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo, ktoré sa konalo v úplnej ľahostajnosti svetových politikov a priniesol len malý pokrok v boji proti hladu, čo bol jeho hlavný cieľ. Avšak, vo svete zomrie kvôli podvýžive každých päť sekúnd, jedno dieťa, viac ako 17.000 denne a celkom 6 miliónov ročne.

Napríklad predstavitelia ekonomicky silné krajiny, tak-zvané G8, ale jeho slová nepočul. Na summite nie je dorazil. "Je sklamaním, že vodcovia z najväčších a najbohatších krajín prišiel," povedal Gawain Kripke z britskej charitatívnej organizácie Oxfam. "Bez nich je veľmi ťažké si predstaviť, ako sa svet pápežstvo s týmito výzvami." Zo 192 hláv štátov a vlád z nich sa nakoniec ukázalo, menej ako tretina, a dokonca aj mnohých krajinách poslal ministri poľnohospodárstva miesto vodcov.

Zdroj: referaty.sk